Farmár – Často kladené otázky a odpovede na ne
Za poslední měsíce sílí diskuse o možnostech žití mimo město, v komunitách apod. Mnoho lidí často vyjadřuje obavy z takového rozhodnutí v domění, že by na venkově městský člověk selhal. Proto přinášíme se svolením pastora Forkrista jím přeložený text člověka, který se k radikální změně životního stylu odhodlal a vůbec toho nelituje. Bratře pastore, díky za překlad.
Příjemné čtení.
Farmár – Často kladené otázky a odpovede na ne
10 často kladených otázok, s ktorými sa pravdepodobne stretnete, keď sa rozhodnete stať sa farmárom
Jan R. Cooke
V živote, zdá sa, nezáleží na tom, čo sa podujmete vykonať, či sa oženíte, zmeníte zamestnanie, začnete podnikať, založíte rodinu, kúpite nový dom, motocykel alebo farmu, stále sa nájde niekto, kto vám bude vykladať nejaký strašidelný príbeh o svojom strýkovi, tete, bratrancovi, priateľovi zo školy či susedovi, ktorý sa zmrzačil, bol zabitý, ocitol sa v nemocnici, rozviedol sa, zbankrotoval, alebo…nuž, chápeme sa. Vždy sa nájde niekto – a v niektorých prípadoch sa nájde takých mnoho - aby vám povedal, že ste zle spravili, učinili zlú voľbu, hlúpo sa rozhodli, alebo že on by to urobil úplne inak.
A tak, aby ste sa pripravili na zvládnutie rodiny a priateľov, keď prídu nevyhnutné otázky, tuná je zoznam 10 otázok, ktoré mi boli položené, a ktoré veľmi pravdepodobne budú kladené i vám – tieto alebo ich variácie:
1.) Zbláznil si sa?
Tak, tak, toto je prvá a najťažšia zo všetkých otázok. Úprimne, musíte byť “úplne mimo”, ak ste na farmárenie čo len pomysleli. Niektorí ľudia len pokývu hlavami a zamrmlú čosi o “ty môj úbohý chudáčik”.
Pohotovo priznám, že často mám názory, idúce proti “normám”: že ma pramálo zaujíma móda, súčasné trendy a akceptovaný spôsob konania. A tak, ak to samo o sebe činí človeka bláznom, potom ÁNO, zbláznil som sa.
Zaráža ma však, že často by sa mala spochybnovať duševné zdravie pýtajúceho sa. Zvyčajne pýtajúci sa tvrdo pracuje, aby svoje ciele dosiahol. Obaja partneri pracujú na plný úväzok, s čo najviac nadčasmi, alebo majú ešte ďalšiu prácu. S hypotékou, splátkami za auto a kreditnú kartu, podobajú sa mnohým Američanom a Kanaďanom, ktorí sú len dve výplaty od bankrotu. Ich príjem je čosi okolo 5 tisíc dolárov mesačne, akurát dosť na zaplatenie účtov a služieb, na dôchodok si ani nedovolia pomyslieť.
Znížili sme naše základné životné náklady do takej miery, že – ak by to bolo nutné – dokážeme vyžiť z jedného minimálneho plnoúväzkového platu.
Nuž, kto sa zbláznil????
Nie je nič šialené na postaranie sa o seba samého, nespoliehajúc sa na vlády či sociálne agentúry pre poskytovanie starostlivosti, pre prípravu čeliť akémukoľvek nebezpečenstvu, naučiť sa zručnosti k prežitiu a radosti zo života, byť časťou riešenia, nie časťou problému.
ŠIALENSTVOM JE nebyť sebestačným. Je šialenstvom nenaučiť sa v maximálnej možnej miere produkovať to, čo potrebujete. Je šialenstvom byť otrokom módy, nechať si inými ľuďmi nahovárať, čo si máte myslieť. Je šialenstvom myslieť si, že bezpečnosť vám zabezpečuje vaše zamestnanie či váš dôchodok.
2.) Ako budete žiť?
Táto otázka ma vždy vie pobaviť. Áno, budeme žiť v dome. Áno, budeme mať elektrickú energiu, ale budeme si ju vyrábať sami. Áno, budeme mať kúpeľňu a tečúcu vodu.
Budeme mať pod kontrolou väčšinu z nášho života. Vždy, keď sa zvýšia platby za dodávku elektrickej energie či plynu, ani si to nevšimneme, a keď dôjde k výpadku prúdu, nebudeme o tom vedieť, kým nám o tom niekto nepovie. Zvyšujúce sa náklady na potraviny budú mať na nás menší dôraz, keďže budeme mať pod kontrolou väčšinu z našej potravinovej produkcie. Veľkým bonusom je, že naše jedlo je bez chemikálií či konzervačných látok. Budeme žiť pekne bez graffiti, hlasnej muziky, hlučných susedov a neustále sa zvyšujúcej miery zločinu.
Ako budeme žiť? V pohode, vďaka za otázku!
3.) Prečo by ste mali chcieť odísť a žiť na vidieku?
Pokoj, tiché, široké priestranstvo, príroda na vašom prahu, miesto, aby ste si mohli vychutnať veci, ktoré chcete – prechádzky, záhradu, chov zvierat.
Celonočný spánok bez policajných sirén a požiarnych alarmov. Nemusieť sa starať, aby môj dom vyzeral rovnako ako 50 ďalších domov v rovnakej oblasti. Byť schopní nechať vnúčatá pobehovať, hrať sa a túlať sa.
Čo si neužívať? Dobre, búrka môže byť o čosi nepríjemnejšia na vidieku, než v meste. Ale nejako extra nás trápiť nemusí. Akurát prihodíme ďalšie polienko do ohňa a pokračujeme ako zvyčajne. Na strane druhej, ak ľudia v meste nemajú svetlo a teplo, sú nútení sedieť a čakať, kým to niekto opraví – v mrazivom počasí, ktoré je nielen nebezpečné, ale môže byť otázkou zmrznutia či nezmrznutia, záležitosťou života a smrti.
4.) Ako môžete byť bez káblovej televízie, vysokorýchlostného internetu a ďalších vecí, ktoré mesto ponúka?
Pripúšťam, že mi vysokorýchlostný internet chýba, ale fungujeme v pohode na vytáčanom. Keďže teraz žijeme pomalším tempom, nie je to tak frustrujúce, ako sme si predstavovali.
Káblová televízia – 135 programov a NIČ NA POZERANIE. Na televízny program už ani nemyslíme. Stavím sa, že za posledných 18 mesiacov nebol náš televízor pustený ani 20 hodín, a to vtedy, keď som sledoval Stanley Cup play-off a nejaké zápasy RoughRider Football (kanadská futbalová liga, Grey Cup Champions - GO RIDERS GO – OK, kúsok zanieteného tímového ducha). Áno, pozeráme filmy. Knižnica má pekný výber DVD, a ak sme zúfalí, Wal-Mart predáva DVD, 2 ks za 10 dolárov, ktoré môžeme pozerať znova a znova bez poplatkov za neskoré vrátenie do požičovne. Čo sa týka chýbajúcej TV, uvoľňuje množstvo času na iné projekty. Jedným z benefitov nepozerania TV je to, že nemusíte sledovať reklamy, a tak nemusíte myslieť na to, že MUSÍTE mať najnovší odtieň rúžu na pery či najnovšiu elektronickú hračku, či nejaké z tých drahých šiat, ktoré za pár mesiacov skončia v second-hande. Neovplyvňujú vás reklamy na ďalšiu kreditnú kartu, nízke financovanie nového auta, nábytku, ktorý nemusíte splácať až do roku 2010 (čo znamená, že zaň budete platiť dávno po tom, čo bude použitý).
Pokiaľ ide o výhody mesta. Žijeme dostatočne blízko, takže nie je obtiažne zájsť do kina (ak by sme chceli, zatiaľ sme o tom neuvažovali), zájsť do reštaurácie (moje varenie doma je oveľa lepšie a s väčšími porciami ako v reštaurácii), ísť na hokejový zápas či do knižnice. Úprimne, mnohé z výhod, ktoré mesto ponúka, väčšina ľudí ani nevyužíva.
5.) Si sa úplne zbláznil?
Pozri otázku #1 Všímate si opakujúci sa motív?
6.) Viete niečo o chove (tu si vyberte: koní, kráv, oviec, ošípaných, kôz, somárov, králikov, lám atď.)?
Nie.
No dokážem sa naučiť. Je to sranda, ale keď som začal prvýkrát pracovať v reštaurácii, nikto sa ma nepýtal, či viem variť alebo servírovať. Učili ma a ja som sa vzdelával. Keď som začal pracovať na stavbách, nepýtali sa ma, či viem stavať dom. Učili ma a ja som sa vzdelával. Keď som skončil školu a začal pracovať v továrni na laminátové člny, nepýtali sa ma, či viem stavať čln. Učili ma a ja som sa vzdelával.
Tak si predstavte…budem čítať knihy a časopisy, rozprávať sa s ľuďmi, ktorí chovajú také zvieratá, o chov ktorých by som mal záujem, hľadať na internete, a budem sa vzdelávať. Mimochodom, existuje skvelá stránka – Homestead.org (možno ste o nej počuli) – s článkami pokrývajúcimi všetko, čo by ste mohli potrebovať vedieť o živote na vidieku a s množstvom ľudí, ktorých sa môžete čokoľvek pýtať… (pauza pre reklamnú prestávku).
Variácie tejto otázky môžu byť…Viete niečo o budovaní/konštrukcii, inštalatérstve, kompostovaní, záhradníctve atď., atď…
Odpoveď je stále tá istá: “Nie, ale dokážem sa naučiť!” Jasne, čas od času niečo o tom či onom viete, ale stále sa je čo učiť
7.) Čo ťa to posadlo, že chceš spraviť také čosi?
Jááj, zoznam na to je veľmi dlhý…kde začnem? Zvyšujúca sa miera zločinnosti, vládne zásahy, zvyšujúce sa energetické náklady, náklady na potraviny, hluční susedia a premávka, príliš mnoho ľudí na jednom mieste, graffiti, hlasná hudba, chlapík kosiaci trávnik, keď sa snažím spať, zabávajúci sa ľudia, keď spím…vyberte si. Nadovšetko však túžba žiť jednoduchším životom, byť sebestačným, mať kontrolu nad svojou potravou, ukázať deťom a vnúčatám, že život je viac než videohry a 40ročná hypotéka.
8.) Nebudete pripútaní k pozemku/farme/usadlosti?
Áno, a páči sa mi to.
Toto leto sme navštívili jedného z našich synov vo veľkom meste a utáborili na neďalekom táborisku. Stál som pri vchode do stanu a videl 272 miest na táborenie, s karavanmi bok po boku, len pár stôp priestoru medzi nimi, a stany, jeden od druhého len čosi okolo 10 stôp. Otočil som sa k manželke a opýtal sa, prečo sme tuná, keď doma je najbližší sused štvrť míle ďaleko. Manželka sa usmiala a pripomenula mi, že ideme na návštevu nášho syna.
Prečo by som mal chcieť ísť inam? Máme množstvo priestoru, záhradu, prácu v ktorej milujeme, môžeme sledovať život v divočine, robiť zábavné veci pre vnúčatá, pracovať na projektoch.
Toto chcem robiť, prečo by som mal chcieť sa toho vzdať? Snažím sa, aby som tam bol viac, nie menej. Zisťujem, že veci, ktoré ma odvádzajú preč, ako zamestnanie, schôdzky či nakupovanie, ma vyrušujú
9.) Nechcete ísť na dôchodok v meste, kde to bude ľahšie?
Krátkou odpoveďou je rozhodné “NIE!”
Chcem byť jedným z tých tulákov po hypermarketoch, ktorí chodia hore dolu po obchodoch? Ani nie. Chcem stráviť popoludnie hraním kariet v domove dôchodcov? NIE.
Očakávam radostný život na dôchodku a snažím sa k tomu dopracovať čo najrýchlejšie (nemyslím zostarnúť, ale byť čo najskôr na svojej usadlosti bez nutnosti pracovať v meste). Na usadlosti sa dá robiť toľko vecí a toľko vecí chcem uskutočniť, a dá sa to urobiť pekne v kľude. Dôchodok by mal byť čas, kedy robíte to, čo vás baví, a to je to, čo plne plánujem robiť, ak dá Pán a potok sa nevyleje z koryta.
10.) Skutočne veríš tomu všetkému, čo o žití nenákladným, sebestačným životom hovoríš?
ÁNO. Nielenže verím v to, čo vravím, ale to i každodenne žijem. Každý deň hľadáme spôsoby, ako mať naše životy pod väčšou kontrolou. Blížime sa k nášmu cieľu odpojenia od energetických rozvodov, byť sebestačnými a žiť udržateľným životným štýlom, aby sme boli lepšie pripravení na čokoľvek, čo nás v budúcnosti môže postretnúť.
Položené vám môžu byť určite aj iné otázky. Áno, budete musieť stále znova a znova vysvetľovať to čo je pre vás zrejmé rozhodnutie. Väčšina z vás sa musí v mysli uistiť, že sa skutočne idete venovať farmárstvu, pretože viete, že je to správna vec, či už je to farmárenie uprostred ničoho alebo mestské farmárenie. Naša spoločnosť dokázala vytvoriť spôsob života, v ktorom ľudia predávajú svoj voľný čas (práca v zamestnaní), aby si mohli kúpiť všetko to, čo v predchádzajúcich generáciách rodina vytvárala sama. Pre nás nastal čas ísť vpred a vrátiť sa k sebestačnosti.
Další zajímavé odkazy na různé stránky:
Únor 16, 2010 na 3:10 pm
Přišla jsem před padesátkou o práci. Zhodnotila svoje mentální a fyzické síly, potencionál sadu, možnosti domu, udělala marketingový průzkum po okolí – a začala farmařit. A psát blog a radostech a strastech žití ve stepní krajině.
Rozhovor je velice raálný a pravdivý. Také slýchám v nejrůznějších obměnách, zda jsem nezešílela. Nezešílela.
Březen 11, 2010 na 6:56 pm
kde píšete, bych si něco přečetl
Únor 24, 2010 na 11:43 am
A nedali by ste sem odkaz na váš blog?
Rozhovor veľmi dobrý. Tiež plánujem v budúcnosti podobný život. Možno aj v nejakej tej komunite, ako bolo ukázané v jednom z minulých článkov.